Cesta masáže naprieč storočiami

Masáž, ako ju poznáme dnes, nie je len relaxačnou technikou, ale aj prastarým umením liečenia, ktoré má korene hlboko v histórii ľudstva. Už v staroveku sa masáž vyvinula ako prirodzená súčasť ľudskej činnosti a stala sa dôležitým prostriedkom pri liečbe a rekonvalescencii po zraneniach.

ilustračná fotka znázorňujúca zátišie so sviečkou, lávivýmikameňmi a utarákom

Vlastný archív.

Táto prastará prax sa šírila po celom svete, nachádzajúc si miesto v rôznych kultúrach. Bola hojne využívaná v starovekom Egypte, Grécku a Indii, a svoje uplatnenie našla aj u Číňanov, Japoncov a Rimanov. V týchto raných obdobiach sa masáž často kombinovala s liečivými účinkami rastlín, čím sa zvyšovala jej terapeutická hodnota. Bohatí vládcovia tej doby sa s dôverou zverovali do rúk svojich liečiteľov, ktorí masáž ovládali. Masáž bola tiež dobre známa v krajinách Blízkeho východu, kde ju praktizovali Asýrčania, Babylončania a Peržania.

Hoci v stredoveku došlo k istému útlmu v starostlivosti o telo v západnom svete, masáž naďalej prekvitala v arabských krajinách a odtiaľ sa dostala k Turkom.

Nové poznatky a oživenie medicíny v novoveku priniesli aj nové pohľady na masáž a jej význam. Kľúčovou postavou tohto obdobia bol H. Mercurialis, ktorý zozbieral všetku dostupnú literatúru o masáži do 16. storočia a vydal ju vo svojom významnom diele „De arte gymnastica“.

Skutočný rozmach modernej masáže nastal v 19. storočí. Za zakladateľa prvej techniky masáže je považovaný Per Henrik Ling. Vyučoval na Ústrednom ústave pre gymnastiku v Štokholme, ktorý bol založený v roku 1813 a významne prispel k rozvoju masáže. K pokroku v tejto oblasti prispeli aj masérske školy. V tejto súvislosti si zaslúži zmienku I. Z. Zabludovský, ktorý pôsobil v Petrohrade a v Berlíne. Vo svojich prácach podrobne rozpracoval metodiku masáže a objasnil jej fyziologické účinky na organizmus. Medzi ďalšie významné osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju masáže, patria mená ako Mezger, Müller, Hoffa a mnohí ďalší.

Na území dnešného Slovenska a Česka bola prvá publikácia o masáži napísaná V. Chlumským a vydaná v Prahe v roku 1906 pod názvom „Učebnice o masáži“. Medzi ďalších popredných odborníkov patrili Cmunt, Přerovský a Lenoch. Technika reflexnej masáže sa v tom čase praktizovala predovšetkým podľa nemeckých autorov O. Glässera a W. A. Dalicha.

V roku 1975 vydal MUDr. Karel Žaloudek knihu „Masáž“ ako príručku pre zdravotnícke školy. Masáž sa začala vyučovať aj na Zdravotníckej škole v Levoči pre mládež so zrakovými chybami, a to od roku 1972. Prvým lekárom, ktorý získal cenné poznatky v Karl Marx Stadte a v Berlíne a aplikoval ich v tejto škole, bol MUDr. Alojz Rosina.

Od starovekých liečebných rituálov až po moderné terapeutické prístupy, masáž prešla dlhú a fascinujúcu cestu. Dnes je neoddeliteľnou súčasťou wellness a zdravotnej starostlivosti, pomáhajúc nám udržiavať fyzickú a duševnú pohodu.